História obce

Obec Vyšný Kubín leží v južnej časti Oravskej vrchoviny a na severozápadnom svahu Chočských vrchov v doline potoka Leštiny. Západná odlesnená časť chotára má vrchovinný povrch. Na severnej strane obce vystupuje Ostrá a Tupá skala s bralnými formami a strmými stenami z treťohorných zlepencov. V južnej zalesnenej hornatej časti vystupuje mohutná hradba Veľkého Choča (1612 m) na vápencoch a dolomitoch s pevnými bralnými formami.

Stredoveké osídlenie Oravy sa obmedzovalo na okolie rieky Oravy a jej prítokov. Najstaršie písomné doklady o existencii oravských obcí sú až z 13. storočia. V tom čase boli na Orave štyri osady s hradom, ktoré udržiavali spojenie so susednými oblasťami.

V rokoch 1314-1325 vlastnil oravské panstvo magister Donč, zvolenský župan. Orava bola jedným z dištriktov Zvolenského komitátu. V tomto období sa postupne osídľovalo aj územie Kubínskeho potoka, darovaním alebo vymenením pôdy ľuďom z Liptova.

V roku 1325 sa prvýkrát spomína „Felseu Kulbyn (Vyšný Kulbyn). V tomto roku Turčiansky konvent potvrdil, že zemania z Liptovskej Revúcej dostali od magistra Donča do úžitku osadu „Felseu Kubbyn“ zámenou za svoje revúcke pozemky. Za neznámych okolností sa osada čoskoro dostala do závislosti od hradu Orava V roku 1355 a následne v roku 1361 kráľ Ľudovít I. vyňal osadu Vyšný Kubín spod právomoci Oravského hradu a udelil ju vyšnokubínskym zemanom do súkromného vlastníctva, čím sa táto osada stala zemianskou. Zemianstvo na Orave bolo už od svojho vzniku v 13. – 14. storočí vo veľkej väčšine domáceho slovenského pôvodu a slovenskosť si udržalo nepretržite do 19. storočia. Oravskí zemania medzi sebou len po slovensky hovorili, rokovali i korešpondovali. Zemianstvo sa získavalo udelením výsadnej listiny. Práva uhorskej šľachty boli stanovené v Zlatej bude Ondreja II. roku 1222. Podľa zákona z doby vlády Karola z Anjuo zo 14. storočia mala vyššia aj nižšia šľachta rovnaké práva a slobody. Vyššia šľachta postupne nadobúdala prevahu a toto rozdelenie nadobudlo formálnu stránku roku 1608, keď bol Uhorský snem rozdelený na dve komory – na tabulu magnátov a tabulu zemanov. Zeman bez riadneho súdneho výroku nesmel byť uvrhnutý do väzenia, bol pod ochranou samotného kráľa, za svoje majetky nemusel platiť dane. Rodina Kubínskych hovorila po slovensky aj v 17. storočí i keď sa od uvedeného storočia začala používať aj podoba Kubínyi. Z tejto rodiny pochádzala aj vetva rodiny Országh-Gazda, z ktorej pochádza Pavol Országh Hviezdoslav. Najstarším známym príslušníkom rodiny Országh je zeman Paulus Orszag spomínaný v roku 1520. Nie je však známa skutočnosť, prečo sa táto rodina dostala k maďarskému menu Országh. V roku 1754 vystupuje táto rodina pod menom Országh-Gazda.

Pôvod rodiny Meško siaha na Orave do 14. storočia. V 15. – 16. storočí už žila táto rodina vo Vyšnom Kubíne.

V daňovom súpise z roku 1547 sa uvádza Felsew Kubin ako majetok Krištofa Kubyny s dvoma portami a dvoma želiarmi (porta – brána, od porty sa platili dané, želiar – poddaný bez akéhokoľvek vlastníkov majetku pozemku či domu). V roku 1570 sa objavuje už názov obce Vyšný Kubín. V roku 1598 patril Vyšný Kubín Kubínyimu a mal 14 sedliackych a želiarskych domov. V roku 1604 sa v obci spomínajú dve zemianske kúrie a sedem poddanských domov. V roku 1611 patril Vyšný Kubín k evanjelickej fare v Dolnom Kubíne.

V roku 1778 bolo vo Vyšnom Kubíne napočítaných 13 ralí, na ktorých žilo 455 ľudí, z toho 67 zemianskych a 6 slobodníckych. Zemepánske rodiny boli: Kubínyi, Messko, Országh-Gazda, Ivanovicz, Koroda. Medzi slobodnícke rodiny patrila rodina Michnová. Ich predok prišiel z Detvy do Ružomberka a odtiaľ do Vyšného Kubína.

V roku 1828 sa vo Vyšnom Kubíne nachádzalo 78 domov, v ktorých žilo 535 obyvateľov. V obci nežili urbarialisti, pozemky boli kuriálne (kuriálny pozemok, bol pozemok patriaci k zemianskej usadlosti), a preto zákon o zrušení poddanstva roku 1848 nespôsobil zmenu v majetkových pomeroch vyšnokubínskych pozemkov. Kuriálne pozemky sa drobili delením dedičstva, dobrovoľným alebo núteným predajom jednotlivých parciel. Prvé zameranie chotára vykonal v roku 1778 Alexander Kubínyi. Druhé zameranie chotára sa uskutočnilo roku 1850 a zistená bola výmera 2 142 kat. jutár. Od konca 18. storočia bol v dedine zaznamenaný nárast počtu obyvateľov, hoci určité kolísanie počtu spôsobili epidémie, keď napríklad v roku 1873 počas epidémie cholery zomrelo v obci 36 ľudí. V roku 1785 žilo v obci 612 obyvateľov, v roku 1825 535 obyvateľov Do roku 1870 stúpol počet domov na 137, žilo v nich 626 ľudí.

Architektonický charakter obce bol daný jeho sociálnou skladbou, ktorej základ tvorili sídla zemanov a obydlia sedliackych a želiarskych rodín. Domy boli situované so štítom do ulice. Zemianske domy sa od roľníckych odlišovali veľkosťou, pavlačou alebo poschodovým podmurovaním. Roľnícke i zemianske domy boli trojpriestorové zrubové, so sedlovou strechou, na štíte s kabrincom, hálkou a vysokou podlomenicou. Domy boli väčšinou omazané a obielené, dvory sa uzavierali veľkými bránami. Novšia zástavba realizovaná v 20. storočí predstavovala troj- a viacpriestorové murované domy.

V 18. storočí nastal vo Vyšnom Kubíne rozvoj remesiel. Rozvíjala sa domáca výroba plátna, súkna a následne krajčírstvo, ševcovstvo, kožušníctvo.

Každý rok sa v obci konali voľby do obecného zastupiteľstva. Volil sa richtár, prísažný a obecný výbor. Funkciu richtára vždy vykonával zeman a členmi obecnej rady bývalí tí najbohatší. V obci boli pravidelne volení noční strážnici, ktorí boli povinní „vartovať“ od desiatej hodiny večer do tretej hodiny rannej. Ich prácu kontroloval nočný dozorca.

Medzníkom v dejinách obce bol rok 1907, keď sa v nej zriadil notársky úrad, do obvodu ktorého patrili obce Jasenová, Leštiny, Malatiná, Osádka, Pokryváč, Srňacie a Vyšný Kubín.

Po vytvorení Československej republiky v roku 1918 sa v obci začal rozvíjať kultúrno- spoločenské aktivity.