„Marmuriena vysoká, vysoká, vidí Janka zďaleka, zďaleka hej“   a  „Slnko, slnko príď na naše líčko...“ . Tak takto deti MŠ  vyvolávali jar a lúčili sa so zimou. Najskôr  si v krátkosti pripomenuli pôvod tohto sviatku a potom zhotovenú a vyobliekanú Morenu niesli vo štvrtok po dedine a spoločne  so spevom sme ju hodili do vody.  Chvíľu sa držala pri kraji, akoby sa jej nechcelo odísť, ale nakoniec ju prúd uchytil a niesol ďaleko od nás, možno až do rieky Oravy. Ešte dlho musela vidieť naše kývanie, ktorým sme vyjadrovali svoju radosť nad tým, že spolu s ňou od nás odchádzajú aj studené sychravé dni. Teraz sme už pripravení na príchod jari a oslavu veľkonočných sviatkov. Ostáva len dúfať, že pani jar si  vypočula prianie detí a prevezme vládu nad zimou.

                                                                                                        Ľubica  Bruncková – riaditeľka MŠ