„Marmuriena vysoká, vysoká, vidí Janka zďaleka, zďaleka hej“ a „Slnko, slnko príď na naše líčko...“ . Tak takto deti MŠ vyvolávali jar a lúčili sa so zimou. Najskôr si v krátkosti pripomenuli pôvod tohto sviatku a potom zhotovenú a vyobliekanú Morenu niesli vo štvrtok po dedine a spoločne so spevom sme ju hodili do vody. Chvíľu sa držala pri kraji, akoby sa jej nechcelo odísť, ale nakoniec ju prúd uchytil a niesol ďaleko od nás, možno až do rieky Oravy. Ešte dlho musela vidieť naše kývanie, ktorým sme vyjadrovali svoju radosť nad tým, že spolu s ňou od nás odchádzajú aj studené sychravé dni. Teraz sme už pripravení na príchod jari a oslavu veľkonočných sviatkov. Ostáva len dúfať, že pani jar si vypočula prianie detí a prevezme vládu nad zimou.
Ľubica Bruncková – riaditeľka MŠ