Vážené dámy, vážení páni,
dve mená - Pavol Országh Hviezdoslav
- Margita Figuli
Mená, ktoré poznáme od svojich školských čias, mená ktoré pozná cele naše Slovensko, mená, ktoré sú známe aj za hranicami našej vlasti, mená, ktoré preslávili – zviditeľnili svojimi dielami Slovensko, náš kraj – prekrásnu Oravu, ktorú nadovšetko milovali a svoju rodnú dedinu – Vyšný Kubín.
V doline jarej moja dedina,
vencami modrých vrchov objatá,
akoby bola celá zo zlata,
chalupy nízke, kryté diamanty..
Jak na hajove stojaci človek skríkne,
vidiac si rodiska brehy: zastanem i ja, jak stĺp kamenný,
ústa šuchocú: svet tvoj — Vyšný Kubín!…
„Drahí občania Vyšného Kubína, nemusím Vás slovami presviedčať o svojom úprimnom vzťahu k Vám, a o láske k spoločnej rodnej kolíske, ktorou je naša dedinka pod strmým Chočom. Túto lásku dokazujem celým svojím životom a prácou v ňom. Sú väčšie obce, sú bohatšie kraje, ale ja patrím Orave, v nej bije srdce, pod ktorým ma nosila moja matka. Ako sa loď vracia po pokojných i búrlivých cestách do prístavu, tak sa neprestajne vraciam mysľou medzi Vás...“
(Margita Figuli vzťah k rodnej dedine vyjadrila v roku 1969 v liste rodákom z ktorého bol úryvok)
Krajšie sa snáď ani nedá vyjadriť láska k rodnému kraju a k rodnej dedine, ktorú vyjadril v básni Vyšný Kubín Pavol Országh Hviezdoslav a Margita Figuli v liste rodákom z Vyšného Kubína.
Pavol Országh Hviezdoslav sa narodil 2. februára 1849.
Vychovávala ho nežná a citlivá matka. Otec – zeman, ale v podstate vykonávajúci roľnícku prácu, brával svojho syna do poľnohospodárskych robôt. A tak si mladý Paľko odniesol už z domu lásku a úctu k roľníckej práci a práci vôbec. Pochopil, že práca dáva zmysel a hodnotu ľudskému životu, že je ona žitia obsahom i cieľom. Vyhýbať sa jej pripadalo mu nedôstojné a nemravné. Práve tu sú mravné základy spoločenskej kritiky v jeho neskorších básnických dielach.
A o 60 rokov neskoršie, v rodnom dome Pavla Országha Hviezdoslava, sa 2. októbra 1909 narodila Margita Figuli. Už od detstva skladala verše a zdramatizovala rozprávku Soľ nad zlato. V rodisku nasala celú krásu ľudového jazyka a dala mu poetickú formu.V písaní rozvíjala životné názory, ktoré boli v znamení lásky, života a prírody. Vždy sa snažila viesť s čitateľmi dialóg o hodnote morálky a etiky, ktoré v jej knihách zohrávajú významnú úlohu.
Na týchto úryvkoch z ich života chcem poukázať na ich lásku k rodnej obci, na morálne a etické hodnoty ich života, ktorými sa riadili, ktoré nám zanechali ako svoj odkaz vo svojich dielach a ktoré sú pre nás aktuálne aj v dnešnej dobe.
Je dôležité, aby sme na našich slovných rodákov nezabúdali a z ich prace si brali inšpiráciu a vzor pre náš ďalší život a tomuto všetkému učili našich potomkov- naše deti a našich vnukov.
A aby sa mená Pavol Országh Hviezdoslav a Margita Figuli a ich diela, nevytratili z našej mysle, pamäti a histórie.
