Z jednej kolísky 04.10.2019

Vážené dámy, vážení páni,
dve mená  -    Pavol Országh Hviezdoslav
                  -    Margita Figuli

Mená, ktoré poznáme od svojich školských čias, mená ktoré pozná cele naše Slovensko, mená, ktoré sú známe aj za hranicami našej vlasti, mená, ktoré preslávili – zviditeľnili  svojimi dielami Slovensko, náš kraj – prekrásnu Oravu, ktorú nadovšetko milovali a svoju rodnú dedinu – Vyšný Kubín.

V doline jarej moja dedina,
vencami modrých vrchov objatá,
akoby bola celá zo zlata,
chalupy nízke, kryté diamanty..

Jak na hajove  stojaci človek skríkne,
vidiac si rodiska brehy: zastanem i ja, jak stĺp kamenný,
ústa šuchocú: svet tvoj — Vyšný Kubín!…

„Drahí občania Vyšného Kubína, nemusím   Vás   slovami   presviedčať  o  svojom  úprimnom  vzťahu k Vám, a o láske k spoločnej rodnej kolíske, ktorou je naša dedinka pod strmým Chočom. Túto lásku dokazujem celým svojím životom a prácou v ňom. Sú väčšie obce, sú bohatšie kraje, ale ja patrím Orave, v nej bije srdce, pod ktorým ma nosila moja matka. Ako sa loď vracia po  pokojných i búrlivých cestách do prístavu, tak sa neprestajne vraciam mysľou medzi Vás...“

(Margita Figuli vzťah k rodnej dedine vyjadrila v roku 1969 v liste rodákom z ktorého bol úryvok) 

Krajšie sa snáď ani nedá vyjadriť láska k rodnému kraju a k rodnej dedine, ktorú vyjadril v básni Vyšný Kubín Pavol Országh Hviezdoslav a Margita Figuli v liste rodákom z Vyšného Kubína.

Pavol Országh Hviezdoslav sa narodil  2. februára 1849.
Vychovávala ho nežná a citlivá matka. Otec –  zeman, ale v podstate vykonávajúci roľnícku prácu, brával  svojho  syna  do poľnohospodárskych  robôt. A tak  si  mladý Paľko odniesol už z domu lásku a úctu k roľníckej  práci a  práci vôbec. Pochopil, že práca dáva zmysel a hodnotu ľudskému životu, že je ona žitia obsahom i cieľom. Vyhýbať sa jej pripadalo mu nedôstojné a nemravné. Práve tu sú mravné základy spoločenskej kritiky v jeho neskorších básnických dielach.

A o 60 rokov neskoršie, v rodnom dome Pavla Országha Hviezdoslava, sa 2. októbra 1909 narodila Margita Figuli. Už od detstva skladala verše a zdramatizovala rozprávku Soľ nad zlato. V rodisku nasala celú krásu ľudového jazyka a dala mu poetickú formu.V písaní rozvíjala  životné názory, ktoré boli v znamení lásky, života a prírody. Vždy sa snažila viesť s čitateľmi dialóg o hodnote morálky a etiky, ktoré v jej knihách zohrávajú významnú úlohu. 

Na týchto úryvkoch z ich života chcem poukázať  na ich lásku k rodnej obci,  na morálne a etické  hodnoty ich života, ktorými sa riadili,  ktoré nám zanechali ako svoj odkaz vo svojich dielach a ktoré sú pre nás aktuálne  aj v dnešnej dobe.

Je dôležité,  aby sme na našich slovných rodákov nezabúdali a z ich prace si brali inšpiráciu a vzor pre náš ďalší život a tomuto všetkému učili našich potomkov- naše deti a našich vnukov.

A aby sa mená Pavol Országh Hviezdoslav a Margita Figuli a ich diela,  nevytratili z našej mysle, pamäti a histórie.