„Marmuriena vysoká, vysoká, vidí Janka zďaleka, zďaleka hej“   a  „Slnko, slnko príď na naše líčko...“ . Tak takto deti MŠ  vyvolávali jar a lúčili sa so zimou. Najskôr  si v krátkosti pripomenuli pôvod tohto sviatku a potom zhotovenú a vyobliekanú Morenu niesli vo štvrtok po dedine a spoločne  so spevom sme ju hodili do vody.  Chvíľu sa držala pri kraji, akoby sa jej nechcelo odísť, ale nakoniec ju prúd uchytil a niesol ďaleko od nás, možno až do rieky Oravy.