Odpadové hospodárstvo

Cieľom separovania odpadu je ekonomické zhodnotenie jednotlivých oddelených zložiek odpadu a zároveň zníženie množstva zmesového komunálneho odpadu, ktorý sa ukladá na skládky.

SKLO

Zbierame:

  • neznečistené fľaše od nápojov a oleja bez kovových a plastových uzáverov
  • poháre od zaváranín bez kovových a plastových uzáverov
  • ostatné sklenené obaly bez kovových a plastových uzáverov
  • číre sklo
  • sklenené črepy

Do zberu nepatrí:

  • silne znečistené fľaše a sklenené obaly
  • porcelán
  • keramika
  • TV obrazovky
  • žiarovky
  • mliečne a kombinované tabuľové sklo
  • zrkadlá
  • varné sklo

Takto vytriedené sklo sa ukladá do plechových zberných nádob zelenej farby s nápisom SKLO.

Čo sa ďalej deje s vytriedeným sklom ?

Sklo patrí medzi veľmi dobre recyklovateľný materiál. Doba rozkladu skla je 4000 rokov, to znamená že ešte veľa ďalších generácií bude ovplyvnených vyhodením sklenených obalov do voľnej prírody. Recyklované sklo má široké využitie v priemyselných odvetviach. Sklo sa drví na malé črepiny a taví sa. Šetria sa tým nielen primárne suroviny, ale aj energia. Z recyklovaného skla sa vyrábajú pivové a minerálkové fľaše, poháre a iné sklenené výrobky.

 

PAPIER

Zbierame:

  • noviny
  • časopisy
  • knihy a katalógy bez tvrdých obalov
  • spisy
  • korešpondencia
  • zošity
  • kartónové obaly
  • viacvrstvové kombinované obaly (tetra-packy)

Do zberu nepatrí:

  • mastný a silne znečistený papier
  • alobal
  • kopírovací papier
  • plastové fólie
  • skartovaný papier
  • samoprepisovací papier

Takto vytriedený papier sa ukladá do plastových  zberných nádob modrej farby s nápisom PAPIER.

Čo sa ďalej deje s vytriedeným papierom?

Zlisovaný zberový papier poslúži k výrobe nového papiera rovnako, ako keď sa vyrába z dreva, pridáva sa do zmesi na výrobu papiera. Papier je možné takto recyklovať asi päťkrát až sedemkrát.

Výrobky z recyklovaného papiera sú predovšetkým novinový papier, zošity, lepenkové krabice, obaly na vajíčka, toaletný papier atď.

Recyklácia jednej tony novín zabráni vypusteniu 2,5 ton oxidu uhličitého do ovzdušia, zachráni 17 stromov, ušetrí zhruba 3 m3 na skládke a poskytne dostatok energie na vykurovanie priemerného domu po dobu šiestich mesiacov.

Recyklovaný papier:

  • šetrí stromy, energiu, vodu
  • chráni lesy, vodné toky, ekosystémy
  • papier je možno recyklovať niekoľkokrát

 

PLASTY

Zbierame:

  • čisté PET fľaše z minerálok, limonád, sirupov stlačené (zošliapnuté)
  • plechovky z nápojov

Do zberu nepatrí:

  • znečistené PET fľaše rastlinnými alebo inými olejmi
  • znečistené PET fľaše
  • plastové fólie
  • polystyrénové tácky
  • všetky ostatné plastové nádoby (zo šampónov, krémov, čistiacich prostriedkov)

Takto vytriedené PET fľaše sa v bytových domoch ukladajú do žltých zberných nádob označených nápisom „PLASTY“, v rodinných domoch sa vytriedené PET fľaše ukladajú do žltých vriec, zber prebieha raz mesačne .

Čo sa ďalej deje s vytriedenými PET fľašami ?

Najväčší podiel plastov v komunálnom odpade je zastúpený práve PET fľašami. Každý druh plastu je spracovávaný inou technológiou a to z dôvodu, že má odlišné vlastnosti a zloženie.

Vytriedené PET fľaše sa mechanicky drtia a lisujú. Nachádzajú svoje uplatnenie pri výrobe umelých vlákien v textilnom a stavebnom priemysle a to napr. Pri výrobe výplní zimných búnd a spacákov, záťažových kobercov. Zo zmesi plastov je možné vyrábať aj odpadkové koše, záhradný nábytok, protihlukové steny k dialniciam atď.

Recyklovaný plast:

  • nerecyklovaný plast zostáva niekoľko stoviek rokov v rovnakom stave v zemi a tým pádom je veľkou záťažou pre životné prostredie

 

Biologicky rozložiteľný odpad – tzv. „bioodpad“

Zbierame:

  • pokosenú trávu
  • lístie
  • konáre
  • šupky ovocia a zeleniny
  • vypletú burinu
  • kvety
  • rastlinné stonky

 

1.Čo sa môže kompostovať v kompostovacom zásobníku

ÁNO: ovocné a zeleninové odpady, kávové a čajové zbytky, novinový papier, lepenka, papierové vreckovky, mliečne produkty, posekaná tráva, lístie, tenké vetvičky, triesky, hobliny, piliny, kôra, trus bylinožravých zvierat, popol z dreva, škrupiny z orechov

NIE: kosti, odrezky mäsa, tuky, chemicky ošetrené materiály, rastliny, napadnuté chorobami, škodcami, šupky z tropického ovocia, kôstky, popol z uhlia a z cigariet, farebné časopisy plasty, kovy, sklo, kamene.

2. Zásady správneho kompostovania v zásobníku

Podstatou kompostovania je prírodní aerobní proces, pri ktorom dochádza k rozkladu organických odpadov na bioorganickú hmotu pôsobením živých organizmov, za prístupu vzduchu.
Kompostér je vhodné umiestniť do polotieňa na rovnú plochu s doboru prístupnosťou. Je nevyhnutné zabezpečiť priamy kontakt s pôdou pod kompostérom prostredníctvom otvoreného dna, aby k obsahu mali prístup pôdne organizmy, ktoré napomáhajú rozkladu organického materiálu. Na spodok, základ, kompostu dáme hrubý a vzdušný materiál, ktorý by nemal úplne absentovať ani vo vyšších vrstvách

• miešame vlhký odpad so suchým, zelené s hnedým (dusíkaté s drevnatým)

• hrubší materiál je vhodné nadrviť, naštiepať

• k rýchlejšiemu priebehu procesu pridáme zrelý kompost alebo vrstvu zeminy

• pridaním vody sa zvlhčia suché vrstvy kompostu (kompostovaný materiál by mal byť na dotyk vlhký)

• materiály vkladané do nádoby je vhodné premiešať, aby nevznikali homogénne vrstvy

• po naplnení sa kompostér uzavrie vekom, v letných mesiacoch sa veko pootvorí, alebo úplne otvorí. V zime naopak zostáva veko zatvorené. Prevzdušňovacie otvory na stenách nádoby zabezpečia dostatočný prísun vzduchu, veko zabraňuje nadmernému prevlhčeniu a tvorbe zápachu.

•kompost je vhodné premiešať a umožnit tak dostatočný prístup kyslíka ku všetkým spracovávaným vrstvám a rovnako podle potreby zvlhčiť.

• z nevhodných surovín kompost nevznikne

3. Najčastejšie chyby pri kompostovaní

Neuspokojivý priebeh rozkladu – ak sa vám zdá, že proces prebieha pomaly, znamená to, že ste nedodržali niektorú z podmienok o ktorých sme hovorili. Riešenie je kompost premiešať. Sledujte pritom zápach a vlhkosť materiálu. Premočenie (vznik zápachu) – nepríjemný až dusivo zatuchlý zápach svedčí o hnilobe, čo znamená nadbytok vlhkosti a nedostatok kyslíka. je najvyšší čas kompost premiešať so suchým materiálom a materiálom udržujúcim štruktúru (hrubšie posekané drevo, tenšie konáriky, hobliny).

• Vysušovanie – pri nedostatočnej vlhkosti je potrebné kopu zvlhčiť, alebo primiešať vlhký materiál. Aj biela plieseň svedčí o nedostatočnej vlhkosti. Tej sa dá do veľkej miery zabrániť zakrytím kompostovaného materiálu (veko nádoby).

• Veľké množstvo hmyzu - najčastejšie sa v komposte vyskytujú vinné mušky, ktoré majú rady predovšetkým kuchynský odpad a zhnité ovocie. Stačí však tento materiál premiešať so suchým materiálom a zahrabať, alebo zasypať (napr. hlinou, kamennou múčkou, pilinami).
 

4.Správne využitie hotového kompostu

Kompost má široké uplatnenie v každej záhrade, ale aj domácnosti. Môžeme ho použiť pri rekultivácii plôch okolo domu, zúrodňovaní pôdy na záhrade, zakladaní a pestovaní trávnikov, pestovaní takmer všetkých plodín, výmene zeminy v kvetináčoch a skleníkoch. Ocenia ho ovocné aj okrasné stromy, kríky, kvety a poľnohospodárske plodiny.
Nikdy by sme nemali používať čerstvý kompost, ktorý ešte zapácha po čpavku alebo surovinách, ktoré boli kompostované. Bežný kompost má pH od 6,5 do 8,5. Preto nie je najvhodnejší na pestovanie kyslomilných rastlín, ako sú napr. rododendrony, čučoriedky, vresy, azalky. Kompost pred použitím môžeme podľa potreby preosiať. K tomuto účelu môžeme použiť napríklad prehadzovacie sito na piesok. Čo prepadne cez sito, použijeme ako hnojivo. Čo zostane na site, to vložíme späť do kompostoviska. Kompost preosievame, hlavne keď ho ideme použiť na výsev, pri sadení priesad, do kvetináčov alebo na trávniky.
Zrelý kompost môžeme použiť na všetky účely. Jeho pravidelná aplikácia vytvára „trvalý humus“, čo sa prejaví trvalým zlepšením pôdnej štruktúry. Preto zrelý kompost uprednostňujeme pri zakladaní nových plôch. V takom prípade môže byť vrstva kompostu vysoká aj niekoľko centimetrov. Je to cca 10 – 20 kg kompostu na 1 m² plochy.
Kompost, aplikujeme na pôdy počas vegetačného obdobia (od jari do jesene) v rovnomernej vrstve. Neodporúča sa zaorávanie alebo zarýľovanie hlboko do pôdy, ale len jemné zapravenie napr. hrabľami alebo kultivátorom. Na dostatočné zásobenie pôdy živinami stačí, aj pri náročnejších pestovaných plodinách, 1 cm vysoká vrstva kompostu ročne. Kompost je najvhodnejšie aplikovať v menších, ale opakovaných dávkach.

Príklad výpočtu

Aby sa 1 m² záhonu pokryl 1 cm vrstvou kompostu, je potrebné jedno vedro s obsahom 10 litrov kompostu. S plným fúrikom kompostu sa dá pokryť asi 5 m² plochy. Jeden m³ kompostu nám vystačí na 100 m² záhradnej plochy.

 Aké sú prínosy separovania odpadu ?

  • Je zásobárňou druhotných surovín a šetrí prírodné zdroje
  • Prispieva k čistejšiemu životnému prostrediu pre ďalšie generácie
  • Pomáha znížiť poplatky za komunálne odpady, zlacniť odpadové hospodárstvo obce, aby ušetrené prostriedky mohli byť vynaložené na ďalšie zefektívnenie odpadového hospodárstva

 

Ako tvoriť menej odpadu počas karantény.

Plasty sú vhodným materiálom na recykláciu.